Za posledné dni veľa premýšľam o minulosti, o tom, či ovplyvnila môj život, a keď áno tak ako veľmi. Či som robila všetko v správnej chvíli. A čo by sa bolo stalo, keby som niekedy vstala z postele ľavou nohou?
S úsmevom si prehrávam staré historky. Najkrajšie sú, ktovie prečo, tie najstaršie. Keď sme ako malé detičky bezstarostne behali po čerešňových kôstkach ukrytých v tráve a takmer nič nás netrápilo.
Prečo stále píšem v množnom čísle? Bolo nás totiž veľa. Stále je, aj napriek tomu, že sme sa rozutekali do rôznych kútov zeme. Máme spoločnú minulosť, spomienky na veľký dvor, záhradu plnú dobrôt a strom obsypaný kyslými jablkami. Práve tie som jedla najradšej. Všetko sa to odohralo tak dávno, no napriek tomu mám v hlave pár záberov. Vidím tmu, a v spálni ležíme štyri v jednej posteli, vedľa nás spí na stráži najstarší a najsilnejší človek. Vidím stan pri čerešni, postavený „veľkými“, a ja v ňom ležím, maličká a schúlená. Ďalej bezvýznamný starý stroj na šitie, ktorý bol na konci dlhej chodby.
Rada sa vŕtam v časoch, keď všetko vyzeralo celkom inak, detské nožičky behali po iných chodníčkoch, skrývali sa v tieni, ktorý nahradilo slnko. Občas sa cítim ako v inom svete… Bolo viac trávy a radosti, a ja som mala i pieskovisko. Trávila som tam veľmi veľa času. Vypekala som nejedlé koláčiky a tešil ma obyčajný piesok a voda, ktoré spolu vytvorili nechutné blato.
V bezstarostné letné dni sme boli vždy SPOLU. Jedli sme tie najobyčajnejšie jedlá, oblátky a sladučký džem, pili najlepší čaj… Roky plynú ako nikdy predtým. Od Vianoc po Vianoce len sedíme v rýchliku, v takom, ktorý lieta kúsok nad zemou, a netušíme, kam mieri. Kde je cieľ? Prečo sa zo dňa na deň všetko mení? Z malých detí sú zrazu rodičia…
Každá otázka má viac otáznikov, aj keď ich nevidíme. Nevideli sme ani mačku, ktorá nás vyrušila pri naivnej telenovele. Sú to chvíle, ktoré stoja za to. Sú momentky v našom živote, dobré i zlé, ktoré nám zložia ružové okuliare, a my vidíme, že minulosť nebola až taká zlá. Dáva do života iskru nádeje, že raz sa všetko môže vrátiť späť, aj keď niektoré tváre časom zmiznú.